O obci

Základná charakteristika

Obec Malé Zlievce

Počet obyvateľov: 282  (31.12.2009)

Rozloha: 905 ha

Samosprávny kraj: Banskobystrický          

Okres: Veľký Krtíš

Región: Hontiansko-Novohradský

IČO:    00647870

Prvá písomná zmienka: medzi 14. októbrom 1244 a 13.októbrom 1245 v listine vydanej kráľovskou kanceláriou, v ktorej kráľ Belo IV. daroval majetok Zlievce ostrihomskej kapitule

Obec Malé Zlievce leží v Ipeľskej kotline v doline Stracinského potoka. Nadmorská výška v strede obce je 185 m n. m. a v chotári 166–267 m n. m. Pahorkatinný povrch chotára s plochými chrbtami tvoria mlado treťohorné uloženiny. Na strmších úbočiach má agátové a dubové lesíky, inde je odlesnený. Má hnedozemné, nivné a lužné pôdy.

História

Na území dnešnej obce Malé Zlievce bolo pohrebisko kuštanovickej kultúry. Obec vznikla už asi v 13. storočí vyčlenením z pôvodnej obce Zlievce, doloženej v roku 1248. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Olsouzule (1307), Inferior Zele (1308), Male Zelencze (1773), Malé Zljeawce (1808); maďarsky Kiszellö. Obec patrila postupne Novohradskému, v 15.-16. storočí Sečianskemu panstvu. V rokoch 1554-1593 ju okupovali Turci, potom pripadla Divínu. Za vojen a počas moru v 1. polovici 17. storočia úplne spustla, obnovená bola okolo roku 1680 a rozdelená medzi Divínske a Modrokamenské panstvo. V roku 1828 mala 39 domov a 508 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Počas kapitalizmu tu bol veľkostatok V. Tótha. Od polovice 19. storočia sa tu ťažilo hnedé uhlie.

Pamiatky

Kostol evanjelický gotický, upravený na neskororenesančný v 17. storočí

Kaštieľ barokový z roku 1709

Dve kúrie klasicistické z konca 18. storočia, prestavané po 2. svetovej vojne

Osobnosti

Demian Ján - cirkevný spisovateľ (1714 Poniky, okr. Banská Bystrica - 4.4.1770 Banská Štiavnica, okr. Žiar nad Hronom). Otec Juraj, matka Anna, rod. Fidicinisová. Manželka Eva, rod. Keslerová. Študoval v Banskej Bystrici, Kežmarku, Soprone, od r. 1738 na univerzite vo Wittenbergu a Lipsku. VychovávateĽ v Radvani, r. 1745 evanjelický farár v Malých Zlievcach, r. 1746 v Ostrej Lúke, r. 1749 v Banskej Štiavnici. Autor príležitostnej kázne na počesť Jozefa II., v rukopise zanechal dejiny evanjelickej cirkvi v Banskej Štiavnici.

Dielo: Die Ehrebietung gegen die... Josephi II. B. m. 1764

Dorkovič Ján - korektor (? Baďan, okr. Žiar nad Hronom - 14.8.1831 Ladzany okr. Zvolen). Otec Matej B., evanjelický kazateľ, matka Juliana rod. Trnkóciová. Do školy chodil v Baďane, v r. 1766 - 74 v Banskej Štiavnici, v r. 1774 - 80 študoval v Bratislave, v r. 1780 - 82 na univerzite v Jene. Od r. 1782 evanjelický farár v Malých Zlievcach, od r. 1784 v Maškovej, v r. 1784 - 1830 vo Zvolene, z toho od r. 1788 ako škôldozorca, od r. 1815 kandidát seniorstva, od r. 1816 notár. Korektor českých a slovenských kníh v Bratislave okolo r. 1780, spolupracoval s M. Institorisom-Mošovským. Spolu s D. Kankom vplýval na S. Rožnaya.

Maróthy Ján Pravdoľub - básnik, ev. kňaz (4.5.1814 V.krtíš - 24.4.1864 České Brezovo). V r.1842 pôsobil ako kaplán v Malých Zlievcach. Pochádzal z uč. rodiny Martina Maróthyho. Prispieval do slovenských časopisov poviedkami, básňami, rozprávkami. Počas jeho krátkeho pôsobenia na fare v Malých Zlievcach sa tu stretli študenti - suplikanti jeho mladší brat Daniel s Viliamom Pauliny-Tóthom.

Plachý   Ondrej - náboženský spisovateľ, organizátor, vydavateľ, publicista - (18.1.1755 Zemiansky Vrbovok, okr. Zvolen - 7.10.1810 Nové Mesto nad Váhom, okr. Trenčín). Otec Tomáš P., zeman, matka Anna, rod. Rožnaiová, brat Matej. Manželka Zuzana, rod. Glosová. Vzdelával sa u rodičov v Ipeľských Kosihách a v Chrastinciach, základné školy navštevoval v Sudiciach a v Malých Zlievcach, študoval na reform. gymnáziu v Rimavskej Sobote, 1771 - 77 teológiu na ev. lýceu v Bratislave, 1777 - 79 na univerzite v Lipsku, 1782 vysvätený za kňaza. R. 1779 vychovávateľ v rodine baróna J. Hellenbacha v Horných Semerovciach, 1780 u A. Hodošiho v Zbrojníkoch, 1781 - 82 konrektor ev. lýcea v Banskej Štiavnici, 1782 - 84 ev. kňaz v Kostolných Moravciach, 1784 - 1804 seniorálny notár a turčiansky senior v Martine, 1804 - 10 ev. farár v Novom Meste nad Váhom.Do literatúry vstúpil básňami v duchu klasicistickej príležitostnej poézie, v ktorej oslávil svojich profesorov, ako aj významných predstaviteľov osvietenstva, písal a prekladal náboženskú poéziu, upravil a vidal dielo J. Tranovského Cithara sanctorum pod názvom Písně duchovní..., zostavoval a vydával duchovné agendy, kancionále, funebrály a postily, k jeho najvýznamnejším dielam v tejto oblasti patria Evanjelický funebrál... a Postyla domová. V práci Ad synodum... opísal snem cisára Leopolda II. z roku 1791, venoval mu aj ďalšie tri latinské spisy, spresnil Lutherovu biografiu podľa životopisu vydaného 1682 T. Masníkom. Z ďalších historických prác je významný Onomasticin rodu Erdödyovcov, rukopisná monografia o dejinách turčianskeho seniorátu, ako aj plán novej organizácie ľudových škôl na jeho území pod názvom Náuková osnova... (1798), v ktorej zdôrazňoval potrebu vyučovania v materinskom jazyku.
 

Prónai Pavol - vinohradnícky a vinársky odborník (18. storočie). Otec Pavol P., novohradský zeman s predikátom zo Slovenského Pravna a Blatnice, matka Elena, rod. Trajtlerová. Manželka Barbora, rod. Beneová. Žil v Malých Zlievcach, tabulárny sudca Hontianskej stolice. Zaoberal sa vinohradníctvom a ovocinárstvom. Autor vinohradníckej a vinárskej príručky, opisujúcej odrody viniča, obsahujúci praktické rady (zakladanie a obrábanie vinohradu, spracovanie hrozna na víno a jeho ošetrovanie). Kritizoval nesprávny výber lokalít na vysádzanie vinohradov v Novohradskej a v susedných stoliciach.

Sinovic Michal (Sinovitz, Szinovicz, Synovic, Szinowitz) - náboženský spisovateľ, cirkevný hodnostár (3.11.1732 Banská Bystrica - 24.4.1796 Banská Bystrica).Otec Michal S., mäsiarsky majster, matka Zuzana, rod. Hyblerová. Manželka, rod. Trstenská, druhá, rod. Fleischerová, mal dcéru z prvého manželstva. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici,Lučenci, 1750 v Bratislave, 1754 - 57na univerzite vo Wittenbergu, 1759 vysvätený za ev. farára. Od 1758vychovávateľ u Čemických v Malých Stracinách, učiteľ v Ratkovej, 1762 farár v Sudiciach, 1767 v Ratkovej, 1775 v Hronseku, 1778 farár v Malých Zlievcach, 1783 slov. farár v Banskej Bystrici, 1784 zvolenský senior, 1785 superintendant banského dištriktu v Banskej Bystrici. R. 1791 účastník peštianskej synody, 1792 pripadli do jeho dištriktu cirkve z Aradskej, Békešskej, Temešskej a Torontálskej stolice. V nových podmienkach po vydaní tolerančného patentu vysvätil za kňazov 52 kandidátov. Autor teol. dizertácie a pohrebnej kázne. Známy rečník.

Dielo: Dissertatio theologica de animi implicabilis damno spirituali...Wittenberg 1757, Řeč při pohřebování ... Borbály Vattay ... Banská Bystrica 1786, Poslední poslušnosti a srdečného zármutku a na památku smrti ... Jozefa Druhého ... Banská Bystrica 1790, Přežalostná památka ... neočakávané smrti Leopolda II., ... Banská Bystrica 1792.

Štatistické údaje

Obecné symboly

Erb

Erb obce Malé Zlievce tvoria v modrom štíte tri zlaté klasy, jeden zlatý strapec hrozna a v pravom hornom rohu štyri zlaté päťcípe hviezdy. Znamenie je umiestnené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu.

Pečať

Pečať obce Malé Zlievce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC MALÉ ZLIEVCE. Pečať má priemer 35 mm.

Vlajka

Vlajka obce Malé Zlievce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej(1/9), žltej(1/9), modrej(5/9), žltej(1/9) a modrej(1/9). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, to znamená dvoma zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť

         Štatistický úrad Slovenskej republiky, Mestská a obecná štatistika

         Literárnovedné rozhľady po veľkokrtíšskom regióne